PR, marketing a pokrivené fakty
Ak človek pracoval chvíľu v médiách, alebo sa trochu obšuchol okolo marketingu, príde na to, že legislatívne obmedzenia na pravdy a polopravdy sú veľmi vágne. Pochopiteľne, veď zmyslom demokracie nie je diktatúra a štát ochraňuje naše IQ len v medziach. PR je prosto PR a pre dosiahnutie obchodného cieľa nie je žiadny problém uverejniť článok v „odbornom“ poradenskom časopise o vychýrených zaručených účinkoch vášho produktu. Bez výskumu, testov, ale aj bez právnych postihov. Vedci a výskumníci sa zatiaľ obracajú v hroboch aj laboratóriách. A spoločnosť číta a hltá informácie, lebo v tom sme majstri. Ale neposudzujeme a neodsudzujeme.
Politika = ekonomika
Táto rovnosť nie je absolútne daná. V mojom podaní je len vyjadrením toho, ako pristupovať k politike. Fakticky. A do polroka už ani nemusíte pracovať, jesť a žiť spoločenským životom, pretože budete celé dni študovať vyhlásenia, legislatívne zmeny, zápisnice zo zasadnutí a budete si „odfajkávať“ splnené volebné sľuby, aby ste mohli byť zodpovedným občanom. Toto je cesta k potrebnej rýchlej psychiatrickej pomoci a nikomu to neodporúčam, dokonca ani ako náplň práce. No vedomosť základných ekonomických princípov, či dokonca jednoduchá "kuchynská" ekonómia, vám postačí, aby ste vyhodnotili všetky logické protirečenia v politických opatreniach systémom: „Toto je kardinálna blbosť.“ (Alebo kardinálne odcudzenie?). O 20 rokov krajšia tvár pána Fica od profesionálneho fotografa NIE JE dôvod na zakrúžkovanie políčka pri jeho mene.
Chémia, farmakológia, biológia,...
Trojka z chémie mi stačí, veď to aj tak nikdy v živote nevyužijem. Dnes ma mrzí, že neboli práve podobné predmety na strednej škole obsažnejšie a vedené viac prakticky. Aj pri tak banálnej veci ako je nákup potravín sa zaseknem. Neviem totiž posúdiť, či sú zložky produktu, ľudovo povedané, dobré a či si po prečítaní zloženia stále budem chcieť produkt kúpiť. Čítam články o zdraví na internete. Argumenty a ich predkladanie zamrazí snáď každého, kto písal aspoň bakalársku prácu, no nedisponujem dostatočnými protiargumentmi. Horko-ťažko lovím v pamäti základné princípy fungovania nášho tela, no veľa toho nie je. Raz za čas sa spravodlivo nahnevám, investujem čas, nájdem štúdie a odborné publikácie a vo svojom vnútri usvedčím pisateľov populárnych článkov z bohapustej zrady. A život ide ďalej.
Vlastná história. Vlastná!
Paleolit, neolit, Stonehenge, Napoleon a Giuseppe Verdi. A čo sa dá u vás na Slovensku vidieť? Nič. My tu nič nemáme. Ak je niekto presvedčený, že byť „naj“ (najväčší, najstarší, najmodernejší) znamená mať čo ponúknuť, tak vskutku nemáme čo. Sme taký úbohý štátik bez histórie, krásy, vyspelej ekonomiky a laureátov Nobelovej ceny. Je smutné myslieť si, že nikam nepatríte, a tiež je smutné si myslieť, že ten panelák v ktorom bývate, tu stojí už storočia. Kto nepozná bratislavskú, podotýkam bratislavskú, a svetovo vyvážanú značku Koh-I-Noor a kto býva v Petržalke a netuší, že ho obklopuje francúzsky systém bunkrového opevnenia, je slovenský barbar. Aj napriek tomu, že podľa učebníc dejepisu barbari na našom území už nežijú.
Slovenský Dorian Gray
Dorianovský portrét nášho „života po slovensky“ sme zakryli a buď informácie nemáme, alebo ich ani poznať nechceme. Aj preto dnes vyzerá život okolo nás práve takto. Investigatívne otázky, logické otázky a hľadanie kauzalít sú všeobecne považované za iritujúce. Pozrime sa na hlavu štátu a jeho „podriadených“, ktorých si volíme, dôvody, pre ktoré ich volíme, a následky, ktoré nesieme. Pozrime sa z vtáčej perspektívy na hlavné mesto, na ničenie pamiatok Bratislavy a urbanistickú nejednotnosť, pretože Bratislava vraj žiadne pamiatky ani nemá a je to vôbec trápne malé mesto. Stačí si všimnúť atribúty produktov, ktoré si beznázorový Slovák kúpi. Berie to, čo je, ako sa to robilo minimálne od polky minulého storočia z pochopiteľných dôvodov. Triede spoluobčanov, ktorí sa snažia vidieť aj za roh, je ponúknutá alternatíva bio a natural, a tí sa už za druhý roh žiaľ nepozrú.
Tento prístup odoberá človeku právo sa hnevať. Hnevať sa môžeme, keď niekoho prichytíme na hruškách. Ale nie, keď ho sami tými hruškami ponúkneme.
