Čo majú spoločné CT-čko, 89-ty a revolúcie v severnej Afrike

Autor: Ela Dekankova | 20.11.2014 o 20:45 | (upravené 1.12.2014 o 11:22) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1021x

Mama mi raz povedala, že až do prevratu v novembri 89 bola presvedčená, že posprejované ulice s grafitmi a drogovými dílermi v amerických filmoch boli len vymyslenými kulisami; akési fantasy filmových producentov. Nie je to smiešne, práve naopak, je to veľmi hodnotná ilustrácia toho, ako pristupovali naši rodičia k vtedajšej revolúcii. S vervou a nadšením trieskali kľúčmi o skrehnuté prsty, no netušili do čoho idú. Nevedeli, čo si to vlastne „vyštrngali“, a ak si mysleli, že slobodu, tak mohli byť čoskoro prekvapení z toľkých bonusov navyše. Toto „chcenie zmeny bez cieľa“ je spoločný menovateľ, ktorý spája prípady odstrelu Zvolenskej a Pašku, Nežnú revolúciu a obrovskú vlnu revolúcií v krajinách severnej Afriky, známu ako Arabská jar (2010).

Môj dobrý priateľ – Holanďan žijúci dlhé roky na Slovensku – sa pobavene smial na mojom výroku:

„Slováci mnohokrát vedia, čo nechcú. Ale nevedia, čo chcú.“

Doteraz nechápem, čo je na tom smiešne, alebo či som len udrela na tú správnu strunu. Verejnosť zrejme naozaj v novembri 1989 netušila, čo za režim príde a či sa im bude páčiť. Pozrime sa teraz analogicky na kauzu CTčka. Otázka stojí:

Načo meniť starý koberec...

Načo meniť starý koberec, keď ten, čo prinesú zajtra, bude mať obrovskú škvrnu od atramentu? Načo meniť staré, keď nové nemusí byť lepšie? Nepočkať radšej, nepremyslieť a nenašetriť na nový peršan? Nevyzývam týmto k stoickej pasivite, lež k premyslenosti toho, čo si želáme. Staré koberce treba meniť, ale niečo nechcieť, je príliš málo, keď sa vyberiete do obchodu.

Neviem, načo je odvolanie Pašku dobré. Peniaze do kasy to nevráti a na jeho miesto príde iný „smerák“ a bude poberať rovnaký plat. Nový nominant pred nástupom určite neprejde morálnym očistcom, a preto by ma ani neznepokojilo, ak by žiadna hlava pod gilotínou neskončila. Zmysel by mala systémová zmena, trefné opatrenie, ktoré by podobným situáciám predchádzalo, či ich minimalizovalo. A aj percentá takejto „minimalizácie“ by nás všetkých mnohociferne potešili.

Pýtala som sa: „Mami, a čo si si myslela, že príde po?“ Z odpovede sa dá vytušiť, že to mali byť výhody socialistického zriadenia zlúčené s výhodami kapitalizmu. Dnes sa nám to môže zdať úsmevné, lebo po vojne je každý generál a my  – s ekonomickým vzdelaním – predsa „vieme“. Ale čo robíme práve teraz? Tešíme sa, že padli vysoké šarže, a vláda nám podhodila kosť, ktorú spokojne obhrýzame.

Hlavne konštruktívne, prosím!

V jednom z mojich článkov si kladiem rečnícku otázku: Prečo sa Slovák nepýta?  A so všetkou pokorou na ňu ani neodpovedám. Netuším totiž. Avšak verím, že by krajina mohla vyzerať inak, keby sme sa viac pýtali, pátrali a – najmä –  konštruktívne si želali a nehltali vzrušene každú ideologickú či morálnu vzburu.

***

Ak sa Vám páčil tento text, môžete ho podporiť Vašim hlasomTU.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?