Ako sa Bratislavčan CéPéčkarom stal (časť 1/2)

Autor: Ela Dekankova | 10.1.2015 o 17:40 | (upravené 12.1.2015 o 22:11) Karma článku: 7,87 | Prečítané:  2723x

Tam, kde sa končia hipsterské brady, tam začína Hlohovec. Neoholené tváre tu patria len exotom a nižšej sociálnej vrstve, no zato tu nájdete kino klub (Kino Úsmev) s alternatívou, wifi v kaviarňach a špeciálny výklad zákona o nefajčiaroch. Ten miestnu samosprávu buď obišiel, alebo má slobodné mesto Hlohovec (od r.1113) akýsi legislatívny tieň nad výbežkami Považského Inovca. Kúdoľ dymu sa totiž veselo točí okolo ceduľky „Nefajčiarska zóna“.

Ako som sa CéPéčkárkou stala

Po 27 rokoch provinčného počínania v hlavnom meste som sa na dobu určitú presťahovala do Hlohovca a začala život dochádzajúceho CéPéčkára. A prečo nie? Nesignalizuje to snáď duševné zakrpatenie – zotrvať celý život na jednom mieste a mimo domovskej základne buď bezhlavo cvakať, vzrušene objednávať Starbucks alebo spomínať niečo o „trápnych dedinách“? A tak som sa priam vrhla do hlbín CéPéčkárovej duše.

 

MHD, Kde si???

Mrazivá slnečná sobota. O hodinu odchádza vlak do Bratislavy. Slovo MHD tu neskloňujú, ale akési autobusy s pravidelnosťou lúčneho motýlika sa vyskytnú. Týždeň či víkend, nehrá to rolu. Takže na MHD zabudneme a vyberieme sa – netypicky po bratislavsky – peši. Štekličky vymením za outdoor, kabelku za ruksak (lebo veď Kors sa nehodí k vibramám) – hlásim koniec štýlu – a na digitálkach si odpočítam 40 minút.

Z krásnej mestskej časti Sihoť za tzv. Pánskou záhradou vedie cesta po romantickej hrádzi popri Váhu až takmer k stanici. Fakt nádhera. Konečne sa otupený Bratislavčan nadýcha čerstvého vzduchu a pohýbe to svoje neduživé, teplom a smradom v MHD zhýčkané telo.

Lyrická predstava 40-minútovej povinnej prechádzky (lebo veď na stanicu a večer zas zo stanice) sa končí pri poľadovici. Kto by tu aj čo posypával a načo? A ešte navyše na nejakej podradnej mestskej promenáde, ktorá LEN ašpiruje na srdce Hlohovca. Zlatá bratislavská snehová brečka! Náučná vychádzka sa namiesto oslnivého výhľadu a takej tej čistej rurálnej radosti mení na hodinové úzkostné sledovanie klzkého asfaltu.

Fenomén: hlohovecká stanica

S vypätím síl som sa hystericky podráždená dorútila na stanicu včas a z reproduktora sa ozve: „ Chrchchrrrrr... rýchlik zo smeru... chrhchr chcrrrr... Pezinok zastávka... chrchcrhhhhh.“ Koniec hlásenia. Neviem, ako tam u vás na severnom ťahu Bratislava-Košice, ale u nás v Hlohovci je to neopakovateľná exotika. Staručká stanička asi zabudla na Eurofondy a ďalej si razí svoje múzejné miesto v tomto štáte. Všetka česť jej.

Na pokračovanie

Ďalším lokálnym fenoménom sa budem venovať nabudúce. Pre tentokrát končím svoj kaviarenský exhibicionizmus s Wordom v cukrárni (veľmi slušná káva&zákusek MAXIM v centre) a nebudem tu už viac upozorňovať na seba nezvyčajnou aktivitou s netbookom. Ako hovorím, hipsterina a pseudointelektualizmus sem ešte nedorazili (Bohuvďaka).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?