Mama mi raz povedala, že až do prevratu v novembri 89 bola presvedčená, že posprejované ulice s grafitmi a drogovými dílermi v amerických filmoch boli len vymyslenými kulisami; akési fantasy filmových producentov. Nie je to smiešne, práve naopak, je to veľmi hodnotná ilustrácia toho, ako pristupovali naši rodičia k vtedajšej revolúcii. S vervou a nadšením trieskali kľúčmi o skrehnuté prsty, no netušili do čoho idú. Nevedeli, čo si to vlastne „vyštrngali“, a ak si mysleli, že slobodu, tak mohli byť čoskoro prekvapení z toľkých „bonusov“ navyše. Toto „chcenie zmeny bez cieľa“ je spoločný menovateľ, ktorý spája prípady odstrelu Zvolenskej a Pašku, Nežnú revolúciu a obrovskú vlnu revolúcií v krajinách severnej Afriky, známu ako Arabská jar (2010).